Volám sa Viola Bajaníková, som vydatá a mám dvoch už dospelých, krásnych a úžasných synov. Žijem a tvorím v Dunajskej Lužnej, blízo Bratislavy.
Takže – kde a kedy to všetko začalo… Keby som išla dôsledne až na úplný začiatok mojej cesty s bábikami, bolo by to v detstve, ako skoro u každého dievčatka. S tým rozdielom, že u mňa sa tieto krásne chvíle spájajú s handričkami na gángu u starej mamy. A neboli to hocijaké handričky.

Môj online príbeh sa podľa iných začal netradične. Približne pred dvoma rokmi ma táto práca ešte vôbec nevábila. O to viac moju mamu. Ona začala so surfovaním na internete a natrafila na e-zeny. Dotiahla ma na jedny Raňajky s Eženami – kam som samozrejme nechcela ísť – a tam to všetko začalo.

Som študentkou manažmentu a tri roky pred ukončením štúdia som sa začala zamýšľať, čo by som mohla robiť už teraz pre svoju budúcu kariéru. Skúsila som stáž vo veľkej firme a pochopila som, že to nie je nič pre mňa. Sedieť celý deň za počítačom, byť celé dni preč od rodiny a hlavne mať nad sebou niekoho, kto potláča moju kreativitu a tlačí ma do pre mňa nudného stereotypu.

Hovorí sa „Za všetkým hľadaj ženu...“. A za e-ženou, za ktorú sa považujem, hľadajte deti....
Môj príbeh sa začal pred piatimi rokmi. Po komplikáciách v tehotenstve a dlhšej hospitalizácii v nemocnici sa mi narodila vytúžená dcérka. Povedali by ste si „super“...Áno super, ale potom sa to všetko začalo.

Keďže v našej rodine podnikajú viacerí, bolo samozrejmé, že skôr, či neskôr začnem aj ja. Môj prvý pokus ale nedopadol práve najlepšie. Zohnala som klientov, veľké objednávky a čo čert nechcel, z mojich hlavných dodávateľov sa vykľuli nespoľahliví a nezodpovední partneri. Stratila som tých prvých dôležitých zákazníkov aj chuť pokračovať.  Ale keďže v podnikaní nie je všetko ružové, treba zdvihnúť hlavu a pokračovať.

Volám sa Erika Feketová, som šťastne vydatá a mám dve dcérky. Bratislava je mojim domovom, rovnako tak je i mojim pracovným zázemím.
Dnes sa prvý raz ohliadam za seba a hodnotím posledných šesť rokov - jednej z etáp môjho života.
Čo vidím?

Tak, ako všetko dobré v mojom živote, aj začiatok môjho podnikania bol spontánny a mal pomerne  rýchly spád. Ale poďme pekne po poriadku.
Vyštudovala som psychológiu a po dvoch rokoch interného doktorandského štúdia som dostala pracovnú ponuku, po akej som vždy túžila a ako čerstvá absolventka vysokej školy nemohla odmietnuť.

Oblasť podnikania:  farbenie textilu, reklamné predmety z hodvábu, predaj pracovných súprav a návodov pre hobby kurzy, relaxačné hobby kurzy
Bola som práve na materskej dovolenke, keď  som  v  informačnej brožúre pre podnikateľov našla článok od Moniky Jakubeczovej o Sladkých kyticiach. Bola som z toho nápadu nadšená. Chcela som pokračovať v práci, ktorú som robila a chcela som sa aj venovať rodine skôr ako deti vyrastú – nevedela som si predstaviť ako všetko naraz stihnúť ako zamestnaná žena. Online podnikanie bolo pre mňa jedinečným  a jediným riešením .

ČOKOLÁDA... ČOKOLÁDA... ČOKOLÁDA! Mnohým stačí len pomyslieť na čokoládu a už sa im zbiehajú v ústach slinky. Ani ja nie som výnimkou. Od ostatných čokoholikov ma odlišuje len jedno – čokoládu nielen s veľkou chuťou konzumujem, ale navyše ju aj s obrovskou radosťou vyrábam pre iných. Ako? No, tak to je moje tajomstvo :-).

..možno práve fakt, že človek pochádza z multikultúrneho prostredia mu prináša myšlienky, nápady a názory ďaleko presahujúce hranice zapísané v mapách... a to je práve začiatok všetkého, o čom by som tu dnes chcela písať...
Narodila som sa v Trenčíne, v rodine so širokým národnostným základom. Rodičia nás vychovávali srdečne, s veľkou dávkou osobnej inteligencie, skúseností a rozhľadu  - k tolerancii, samostatnosti v rozhodovaní, smerovaní štúdia, záujmov, či pri výbere priateľov.

Mária Karlubíková (59) založila v roku 1999 spoločnosť Klartec - rodinnú firmu na výrobu techniky pre životné prostredie. K zariadeniam na čistenie vody (odlučovače ropných látok, lapače tukov) v nasledujúcich rokoch pribudli do portfólia betónových výrobkov kanalizačné skruže a zámková dlažba. Tá sa vyrába pod vlastnou značkou Terrabella® a pre koncových klientov je k dispozícii v internetovom obchode www.terrabella.sk.

Volám sa Viktorija. Pochádzam z Ukrajiny, zo starodávneho a mohutného mesta Kyjev. Po prvýkrát som sa stretla s počítačom v deviatej triede na základnej škole. Potom sme mali na vysokej škole informatiku, kde nás učili ťažké algoritmy a rôzne prepojenia v počítači a medzi počítačmi (a ich ústrojenstvo.) Učili nás, ako to funguje vo fyzikálnom neviditeľnom svete, popri tom stále opakovali, aké je to úžasné a jednoduché, lenže tú jednoduchosť a praktickosť nás zabudli naučiť...
Alebo som to nepochopila ja.:-).

Keď som bola ešte malé dievčatko, ako každé malé dievčatko, vždy som sa hrávala na veľkú dámu. Chcela som byť právničkou, doktorkou alebo političkou, jednoducho ženou, ktorá v živote niečo dosiahne a bude prínosom pre našu spoločnosť.
Dnes som podnikateľkou. Zatiaľ iba začínajúcou, ale myslím, že sa mi darí celkom dobre. Môj príbeh začal ešte na strednej škole.

„Mami, keď budem veľká, budem maľovať ako ty. Aj pani učiteľka budem, ako ty“, povedala mi  nedávno  moja 6-ročná dcéra Laura.
„Tiež by som chcela mať dve práce, maliarka aj učiteľka“, pokračovala vo  svojom štebotaní.
„Dnes si mi mami namaľovala pekný obrázok, ale keby tam bolo aj moje meno, páčilo by sa mi ešte viac“, dodala. Dokreslila som jej meno.

Moje aktivity sa momentálne orientujú na catering a výrobu Sladkých kytíc originál ®. Krásna kombinácia. Ale ako som sa sem dostala?

Život je cesta... Keď sa narodíte, neviete, kam vás zavedie, kde zakotvíte a kým sa stanete. Nikdy, ani vo sne by mi nenapadlo, že raz budem žiť na Slovensku, v krásnej dedinke Malinovo a budem sa venovať tomu, čomu sa venujem – šitiu textilných dekorácií do detských izieb.
Ale začneme postupne a od začiatku...

Volám sa Alena Kovaříková a mám voňavé podnikanie. A vonia nielen mne. Moje produkty majú takú vôňu a farbu akú si želá zákazník. Môj svet je teda nielen voňavý, ale aj farebný.

Počas svojho života som už zažila toho naozaj dosť. Vyskúšala som niekoľko úplne odlišných profesií a aktivít, takisto som to nemala jednoduché ani v súkromnom živote. Jedno je však isté – v každej situácii nakoniec musel zvíťaziť pozitívny prístup a vôľa posunúť sa ďalej. My býci sme už raz takí – ak si už stanovíme zmysluplný cieľ, žiadna prekážka na svete nás neodradí od toho, aby sme ho dosiahli.

Som taká, aká som. Som praktická a pragmatická. Som žena, ktorej nechýba odvaha riskovať. No najmä som žena, ktorá ostáva vždy sama sebou. A taký je aj celý môj profesionálny život.

Napísať na A4-ku môj príbeh? Žiadny problém! Napísať aj zaujať? Nie, ani to nie je prekážka, keď človek píše zo srdca.....
A nevadí, keď nevyhrám preto, lebo moja terajšia internetová stránka existuje iba od septembra, čiže zopár dní.... Cítim sa skvele, som v okharmony, a preto všetko ostatné je DAR! Ďakujem každému!

Sen podnikateľky robiť prácu, ktorá by ma napĺňala a popritom by som mala čas na seba, rodinu a priateľov, sa mi premietal pred očami už dávnejšie. Cítila som to a všetky životné situácie k tomu smerovali a ja som ich začala postupne vnímať. Zo začiatku to bolo veľmi náročné obdobie, ale ak idete za svojim snom, zrazu vám to nepripadá až tak zložité a nereálne.

Som nekonvenčná žena  možno ako niektorá z Vás, milujem spontánne veci, slniečko, pozitívnych ľudí, úprimnosť, tanec, šport a všetko nepoznané. Snažím sa žiť v prítomnosti a pozerať  sa hlavne dopredu, pritom túžim mať stále pocit šťastia, lásky a veriť v lepšiu budúcnosť...

Sú veci, ktoré nám vstupujú do života, aby nás uviedli na cestu nášho osobného príbehu. A niektoré sa dejú preto, aby nás poučili. Žiť svoj vlastný osud predpokladá prekonať rad období, ktoré v mnohom presahujú naše chápanie a ktorých cieľom je vždy nás vrátiť na cestu k naplneniu osudu. Aj v mojom prípade ide o splnenie snov.

Niekoľko rokov som si žila svoj vlastný sen o tom, že budem mať penzión, v ktorom budem svojim hosťom piecť vlastné domáce koláčiky a variť špeciality, ktoré nikde v reštauráciách a cukrárňach neponúkajú. To, o čom som snívala sa mi totiž v jednom okamihu stalo skutočnosťou. Dostala som ponuku, ktorá sa neodmieta...

Láska, vášeň alebo koníček? Možno všetko. Už je to takmer desať rokov, čo som bola na osemnásťmesačnej stáži v Švajčiarsku a rovnako následne v Nemecku. Prvýkrát som ochutnala tortu , ktorá bola úžasná, ľahká, pekná, jednoducho na zjedenie. Mala som možnosť pracovať aj s čokoládou, poviem Vám, klobúk dole, nie je to také jednoduché.

Volám sa Vanda Rogovská a pochádzam z Trnavy. Odmalička som zbožňovala sladkosti, dokázala som ich zjesť na kvantá. Či už čokolády, sušienky, zmrzlinu, ale najradšej zo všetkého krémové zákusky. Všetci moji blízki vedeli, čím sa mi zavďačia pri príležitosti nejakého sviatku :-).

K online podnikaniu ma inšpirovala moja práca. Online marketingu sa venujem takmer šesť rokov, prvé štyri roky som pracovala pre viac spoločností na rôznych pracovných pozíciách. Pred tým som dokonca pracovala ako sekretárka v personálnej spoločnosti a po večeroch som ešte brigádovala v ďalšej práci, peniažky boli potrebné najmä keď žijete v prvom ročníku VŠ na internáte a máte sny o precestovanom lete :-).

Patrila som k tej skupine ľudí, ktorí vedeli, že sa chcú živiť ako podnikatelia. Mala som to pred očami stále a čakala, kedy príde ten skvelý nápad alebo myšlienka, ako začať a najmä v čom to úspešné podnikanie odštartovať.
Obdivovala som ľudí, ktorí vedeli, čo v živote chcú a čo od toho aj očakávajú, pretože ja som tie predstavy nemala. Túžba však bola taká silná, že som to nevzdávala a hľadala možnosti.

Volám sa Silvia Škultetyová, pochádzam z Modry a mám jedného syna. Podnikám krátku dobu, 1 rok, podnikám so spoločníkmi.
Vyštudovala som Vysokú školu ekonomickú v Banskej Bystrici, Fakultu ekonomiky služieb a cestovného ruchu. Po ukončení štúdia v roku 1984 som nastúpila pracovať na ONV Bratislava-vidiek, odbor obchodu a cestovného ruchu, na zastupovanie kolegyne počas materskej dovolenky.

Každý z nás túži byť šťastný. A každý si pod pojmom šťastie predstavuje niečo iné. Ide totiž o stav premenlivý a pojem mnohorakého významu, ale aj o jav, ktorý je niekedy ťažko postrehnuteľný. Väčšina ľudí si skutočnosť, že boli šťastní, dokáže uvedomiť až vtedy, keď ich šťastie pominie. Škoda.

Kde bolo, tam bolo... v domčeku, ktorý strážia trpaslíci, žila jedna Miriam. Ako tak jeden večer pozerala do čarovnej búdky, natrafila na stránku e-ženy. Prečítala všetky písmenká a pochopila, že budúcnosť je na webe ….
Vždy si hovorila: „Keď budem veľká, založím si vlastný biznis“ a v ten večer si povedala: „Mám 40, už SOM veľká, budem mať biznis na webe.“

Vy študovala som geodéziu a kartografiu na technickej univerzite. Touto vetou začínam preto, aby bolo jasné, aké priepastne odlišné je to, čím sa zaoberám dnes.
Hneď po škole som sa vydala a postupne sa mi narodili tri deti, medzitým som stihla na krátke obdobie pracovať v galérii výtvarného umenia, v divadle, ale nikdy nie to,  čo som vyštudovala.

Za všetko môže môj NÁPADNÍK. Zošit s týmto názvom som si založila v jeden decembrový večer roku 2009. Bolo to 5 mesiacov po mojich štátniciach z masmediálnych štúdií, v čase, keď som  s červeným diplomom sedela doma bez práce.
Otvorila som svoj Nápadník a začala nahlas brainstormovať a zapisovať:

Pred pár rokmi som stretla na Slovensku svojho súčasného partnera, a keďže láska aj Vysoké Tatry prenáša, rozhodla som sa, že zanechám na Slovensku moju prácu v realitách a odídem s ním bývať do Holandska, kde ho vyslal jeho zamestnávateľ.