Život je cesta... Keď sa narodíte, neviete, kam vás zavedie, kde zakotvíte a kým sa stanete. Nikdy, ani vo sne by mi nenapadlo, že raz budem žiť na Slovensku, v krásnej dedinke Malinovo a budem sa venovať tomu, čomu sa venujem – šitiu textilných dekorácií do detských izieb.
Ale začneme postupne a od začiatku...

Narodila som sa v Tbilisi - hlavnom meste Gruzínska,  krajiny vysokých hor, krásnej prírody, dobrosrdečných ľudí, lahodného vína a skvelej kuchyne.
Mala som veľmi blízky vzťah so svojou babičkou, ktorá ma naučila úplne všetkému, čo podľa nej by mala v živote vedieť každá žena a neodlučiteľnou súčasťou toho bolo aj štrikovanie, vyšívanie a šitie na staručkom ale stále dobrom Singeri.

Od malička som mala hlavu v oblakoch a snívala o neuveriteľných veciach, ktoré budem ako dospelá robiť. Bohužiaľ môj sen stáť sa klaunom alebo cvičiteľkou koní v cirkuse sa mi nesplnil, stále mi ale zostala láska k rozdávaniu smiechu a radosti iným.
Po skončení školy prišlo obdobie, keď mnohé, na čo mladý človek vtedy spoliehal, začalo strácať na istote – zrútil sa socialistický systém  a nastal čas napätia a chaosu, z ktorého jediným východiskom pre mňa v mojich 18 rokoch sa zdal byť sobáš. Čo v mojom veku a v južanskom prostredí, v ktorom som vyrastala bolo celkom bežné aj za lepších čias...

Časy sa ale zhoršovali stále viac, až nakoniec prišla vojna a všetko, čo k  nej patrí – nedostatok jedla, vody, elektriny, všetkého, čo normálny človek považuje za samozrejmé. Ale najhorším bol pocit strachu, ktorého sa  nikto nemohol zbaviť – strachu za svojich blízkych, za práve narodené dieťa a za seba. A jedného dňa sa moje najhoršie obavy naplnili - stala som sa vdovou s miminom na rukách a posledné, čo by ma vtedy napadlo, že sa ešte niekedy budem smiať.

Po nejakom čase rodičia manžela rozhodli z krajiny odísť a navrhli, aby som sa i s dieťaťom pridala k ním. Z toho chaosu cesta viedla len na Západ a tak sme sa ocitli na Slovensku – v krajine, o ktorej som nevedela skoro nič a netušila, čo všetko ma v nej čaká. Začiatky neboli ľahké ani tu. Pre imigrantku, ktorá nepozná jazyk a ma pofidérny status, bolo ťažké nájsť inú prácu, než za minimálnu mzdu, ale človek bol rád, že žije v prostredí, kde jeho dieťa netrpí hladom a môže si bezpečné hrať na ulici.

A čas priniesol ďalšie veci – nových priateľov, novú prácu, nového manžela a nový domov, ktorý som si vysnívala a v ktorom bolo stále viac počuť detský smiech. Ako inak by ste si predstavovali život, keby ste žili v dedinke s názvom Malinovo?...

Narodil sa mi prvý syn a prišlo rozhodnutie nevrátiť sa do práce na miesto predavačky, ale zdvojnásobiť svoje šťastie a priviesť na svet ďalšie dieťa. A verte tomu, že táto investícia sa mi navrátila. Teraz okrem dospelej dcéry mám dvoch krásnych chlapcov a nebyť ich, nedostala by som inspiráciu k tomu, čo už niekoľko rokov robím.

Všetko začalo tím, že som im chcela ušiť textilný poťah na domček a pretože nám zaviedli internet, bolo jednoduché vyhľadať k tomu informácie. Pri surfovaní som náhodou natrafila na fórum o bábikách a vtedy mi napadlo urobiť deťom hračky, ktoré budú mäkké a z prírodnej látky. Ušila som ich z froté a mali taký úspech, že chlapci ich stále vláčili so sebou, spali s nimi a mojkali ich. Tak vznikol názov Mojkadlá.

Známy a priatelia sa zrazu začali pýtať, či by som neušila také bábiky aj ich deťom a deťom ich známych? Zistila som, že o nich je skutočne záujem a že na Slovensku a okolí nikto nič podobného nevyrába. A vtedy prišlo ďalšie rozhodnutie – začať podnikať v tejto sfére a skĺbiť to, čo ma baví s tím, čo prináša radosť iným. Objavila som v sebe tvorivosť a nadanie, o ktorom som netušila, že mám a začala som to vyvíjať.
Rozšírila som ponuku o ďalšie výrobky bytovej dekorácie – prehozy, vankúše, mantinely, girlandy do detských interiérov atď. Základom mojich dečiek sa stal patchwork ale doplnila som ich o nové aplikácie  a motívy rozprávkových postavičiek, zvierat, motýľov, víl a kvetín.

Nápady vznikali s každým dňom a bolo ich stále viac.
Zúčastnila som sa v Čechách súťaží bábik a vyhrala som medzi amatérmi druhé miesto.

Podnikám  výlučné cez internet a objednávky dostávam nielen zo Slovenska a ČR ale i z Nemecka, Nórska a Anglicka. Používam stále kvalitnejšie látky z českých a amerických manufaktúr a šijem všetko sama. Každý kus je unikát, preto výroba od návrhu po realizáciu je často komplikovaná a časovo náročná. Ale teší ma, že moje bábiky a dekorácie majú taký úspech a že dokážu vyčarovať úsmev nielen u detí ale aj u dospelých.

Najväčšou satisfakciou pre mňa je, keď dostávam ďakovné listy od zákazníkov, ktorí píšu, že ich deti sa s tými hračkami nechcú lúčiť a nosia ich stále so sebou tak, ako to robili moji chlapci. Nie je nad to, keď môžete niekomu urobiť radosť a o to viac, keď ten niekto – je malé dieťa. Týmto sa mi splnil môj dávny sen.

Týmto vás všetkých zdravím a pozývam na návštevu môjho Inna Ateliéru www.innaatelier.sk

 

 

Prečo ste sa rozhodli podnikať?

Počas materskej som uvažovala o podnikaní. Vedela som, že na Slovensku je nedostatok vkusného úžitkového textilu do detských interiérov a každá detská izba vyzerá ako cez kopirák. Chcela som sa vyhnúť jednotvárnym trendom a vylepšiť detské izby tak, aby mali svoju osobitosť. Objavila som v sebe nadanie a tvorivosť, cit pre farby som mala vždy, a začala som sa zdokonaľovať, čo sa techniky šitia týka.

Myslíte si, že podnikanie musí mať človek "v krvi", alebo sa to dá naučiť?

Myslím si, že podnikanie musí mať človek “v krvi”. Niektorým veciam sa da naučiť, ale pokiaľ nemáte fantáziu a správny odhad o tom s čím môžete na trhu uspieť – je ťažké podnikať.

Vedeli ste hneď, ktorej oblasti sa chcete venovať, alebo to život priniesol sám?

Počas materskej som pochopila, že sa chcem živiť návrhom a šitím textilných dekorácií do detského interiéru. Prišlo to ako inšpirácia z potreby vytvoriť niečo pre moje deti.

Nebáli ste sa rizík, ktoré podnikanie prináša?

Každý sa bojí rizík, ale skúsiť to treba. Ja som nemala čo stratiť, vrátiť sa robiť predavačku môžem kedykoľvek. Začala som síce podnikať doma, ale základný rozhľad o nákupe materiálu som mala. Na začiatku podnikania som požiadala o nenávratnú pôžičku z EU fondov a to mi pomohlo nakúpiť veci, ktoré som na podnikanie potrebovala.

Bolo ťažké začať podnikať?

Ani nie. Nebol v tom stresujúci faktor. Prišlo to pozvoľna a stále je to v prirodzenom vývoji.

Kto vám pomáhal?

Pri mne od začiatku stála celá moja rodina a všetci moji priatelia.

Spoliehate sa sama na seba?

Áno, spolieham sa, ale bez manželovej pomoci by bolo veľmi ťažké všetko zvládnuť.

Čo je na vašej práci najťažšie?

Prezentácia mojich výrobkov, verbálna komunikácia (predsa som len cudzinka a slovenčinu neovládam dokonale ) a s tým spojená aj prezentácia na verejnosti.

Stáli ste už pred problémom, ktorý sa zdal byť neriešiteľný? Ako to dopadlo?

Zatiaľ žiadne neriešiteľné problém nevznikol a dúfam, že ani nevzniknú.

Mali ste niekedy chuť to zabaliť?

Nie, nikdy mi to nenapadlo. Teším sa na každý deň, ktorý strávim v dielni.

Čo vás vie nahnevať?

Nie som veľmi systematicky typ a niekedy mi to na mne neprekáža.

Čo vás fascinuje? Kedy ste najšťastnejšia?

Fascinujú ma diela iných umelcov, či sú to hračky alebo obrazy, fotografie, či filmy. Ľudská tvorivosť je sama o sebe neuveriteľná vec. Som šťastná, keď dostávam ďakovné maily od zákazníkov.

Máte popri podnikaní čas na svoje koníčky?

Moja práca je môj koníček. Rada tancujem a na to si vždy nájdem čas. Rada sa stretávam s kamarátmi pri dobrom jedle, hráme hry, diskutujeme, vtipkujeme. To ma nabíja energiou.

A ktoré sú to?

Hudba, tanec, priatelia.

A čo vaša rodina? Stíhate?

:o) Stíham, pomáha mi veľmi manžel, svokra. Po 17 hodine nepracujem, venujem sa deťom, manželovi, večer si chodím zatancovat, vzdelávam sa v anglištine. Vikendy trávim s rodinou a kamarátmi, len pred vianocami pracujem aj v sobotu.

Po čom túžite?

Čo sa práce týka, aby sa Inna ateliér stala značkou, ktorú by poznal každý a ktorá by bola garanciou kvality. Čo sa súkromia týka, možno to bude znieť banálne, ale túžim, aby moje deti boli šťastné, kdekoľvek budú. Aby sme s manželom na dôchodku cestovali po svete, spoznávali nové kultúry.

Kto je vašou oporou?

Moja rodina i kamaráti.

Aké knihy čítate (pokojne uveďte aj svoje obľúbené knihy a ich autorov)?

Maxim E. Matkin, Stieg Larsson Milenium, mám rada ruskú klasiku Puškina, Lermontova, Pasternaka “, Doktor Živago”, M. Bulgakov. Milujem rozprávky H. Ch. Andersena.

Čo robíte preto, aby ste dosiahli rovnováhu medzi svojou prácou, rodinou a voľným časom?

:o) 8 hodín pracujem, 8 hodín oddychujem, 8 hodín sa venujem rodine, kamarátom, svojim záľubám.

Absolvovali ste motivačné semináre alebo koučing, či konzultácie, ktoré by ste rady odporučili ďalším podnikateľkám v rámci vlastného sebarozvoja?

Nie, neabsolvovala, len Raňajky s E-ženami.

 

Neprešlo jazykovou korektúrou. (Pozn. redakcie)