Ako o jednej z víťaziek Ežena roka 2011 napísali v Regionpress / Senecko a celonárodná sieť týždenníka s príponou "cko” – týždenníky s maximálnym počtom výtlačkov na Slovensku /

E-žena roka Mária Karlubíková:  Z učiteľky je dnes úspešná podnikateľka

Stali ste sa E-ženou roka. Aké sú vaše bezprostredné pocity, vyzerali ste naozaj prekvapene, keď zaznelo vaše meno...

Máte pravdu, veľmi ma to prekvapilo, veľmi milo. Zároveň som  poctená, že porota ohodnotila prácu ženy v oblasti, ktorá je viac-menej doménou mužov. Som nadšená, bola ocenená naša webová stránka, či e-shop napredaj zámkovej dlažby, ktorú zároveň vyrábame.

Naozaj ide o biznis, kde dominujú muži. Ako sa k nemu dostane dáma ako vy?

V podstate mi túto príležitosť priniesol život, urobila som radikálnu zmenu, keď som prešla zo školstva do oblasti stavebníctva.

Znamená to, že ste boli učiteľkou?

Presne tak.

Priznám sa, že teraz ste prekvapili vy mňa. Nestáva sa často, že by učiteľky zo dňa na deň začali manažovať betonáreň...

To sa naozaj nestáva, učila som 19 rokov nemčinu a ruštinu.

Nechýba vám dnes škola?

Túto otázku dostávam pomerne často. Povedala by som to tak, že rada spomínam na tie roky. Vždy ma poteší, keď na ulici stretnem svojich bývalých žiakov, spoznávajú ma, podebatujeme. Už keď som pôsobila na obchodnej akadémii, snažila som sa o to, aby sa naši študenti dobre pripravili na život. Organizovala som pre nich stáže v zahraničí, aby získali viac vedomostí a skúseností z podnikania v iných vyspelých krajinách.

Zrejme sa vám darilo aj vďaka znalosti jazykov, ktoré boli aj dobrým základom pre vaše podnikanie...

Áno, jazyky mi veľmi pomohli. Keď som rozbiehala podnikanie, chodila som po rôznych výstavách v zahraničí, písala som si s výrobcami v Anglicku, USA či Kanade a zbierala informácie a poznatky o produktoch. Získané vedomosti som mohla zúročiť v podnikaní. Po trinástich rokoch sa dnes dostavil úspech aj v podobe titulu E-žena roka.

Dalo by sa teda povedať, že pre vás je trinástka šťastným číslom...

Nikdy som sa nezaoberala tým, či je číslo 13 šťastné alebo nešťastné. Ale v tomto prípade to tak vyšlo.

Hovorili sme o tom, že podnikáte v čisto mužskej oblasti. Ako vás vnímajú muži – kolegovia, partneri či konkurenti?

Rešpektujú ma. Počujú iný štýl komunikácie a zisťujú, že to  funguje. Dnes máme pobočku v Českej republike a obchodné zastúpenie v Maďarsku.

Povedali by ste, že sa vám splnil sen? O čom ste vlastne snívali, keď ste boli ešte študentkou?

Keď som bola ešte dievčaťom, raz – bolo to v roku 1966 – som u nás doma na stole našla časopis Slovenka. Na titulnej strane bola fotografia dvoch študentiek vysokej školy, ktoré v ruke držali glóbus a ukazovali na Kanadu. Išlo o upútavku na článok o výstave EXPO, ktorá sa konala v Montreali. Vtedy som si povedala, že sa chcem dobre naučiť cudzie jazyky, aby som sa aj ja dostala do Kanady, chcela som vidieť svet. Splnilo sa mi to. V tomto roku som sa dokonca dostala aj do Kanady.

A akú sú vaše plány na najbližšie obdobie?

Máme pred sebou neľahké obdobie, podnikatelia to nebudú mať ľahké. Možno aj preto som sa prihlásila na výzvu Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného  podnikania, ktorá hľadala mentorky. Ide o to, aby tí, čo majú viac skúseností, pomáhali, teda mentorovali začínajúce podnikateľky. Úlohou mentorky, teda aj mojou úlohou bude viesť podnikateľku v  jej  začiatkoch,  bezodplatne jej pomáhať riešiť problémy spojené s podnikaním, vedením firmy či zvládnutie zamestnancov, ale aj zosúladenie rodinného a pracovného života.

Opäť teda využijete skúsenosti z učiteľskej praxe...

Skutočne, máte pravdu a aj sa na to teším.

Zora Kováčová
regionPRESS