Soňa Karvayová

Soňa Karvayová

písanie koučka pre autorov editovanie textov jazyková korektúra

.

E-mail:
sona.karvayova@gmail.com

Čo ma inšpirovalo k online podnikaniu:
Sloboda pohybu a možnosť vybrať si kedy, kde a koľko pracujem.

Čo som vyštudovala:
Filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na FTF VŠMU.

V čom podnikám teraz:
Koučujem začínajúcich aj pokročilých autorov, pri vzniku ich nových textov, kníh, scenárov a e-bookov.

V ktorej časti Slovenska pôsobím:
Striedavo Bratislava a Horná Nitra (okolie Partizánskeho).

Ako mi pomáha moje online podnikanie:
Online svet nemá hranice. Vďaka nemu môžem pomáhať na svet knihám, či sú ich autori v Paríži alebo v Bánovciach nad Bebravou. A to je sloboda! :-)

O mojej rodine:
Moja rodina je môj 14-ročný syn Oliver, môj muž, ktorý si buduje vlastnú Ameriku a náš rodový statok s terapeutickými kozami, baranmi s menom pornostar, urozprávanými kačicami, noblesnými husami a sliepkami, ktoré poznám po mene.

Voľnočasové aktivity:
Háčkovanie, štrikovanie, zbieranie príbehov, teoretické záhradníctvo (občas skúšané naživo), genealógia, som vášnivá google detektívka.

Ciele, priania, posolstvá:
Ak naučíme deti čítať knihy, budeme mať zdravo zvedavé deti, vyrastú nám z nich rozhľadení dospelí a tí budú žiť lepší, krajší a zmysluplnejší život. V takej krajine chcem žiť, takú krajinu chcem vytvoriť, aj keby som si ju musela najskôr vymyslieť! :-)

 

Moje články a rozhovory nájdete na blogu E-žien

 

Informácie, ktoré o mne neviete, lebo sa s nimi nechválim na počkanie, ani by vás nenapadlo sa ma na ne pýtať a Gabi Revická ma donútila ich napísať:

Keď som mala sedem, ušila som zo starej ponožky psa. Bol to jazvečík. Niekedy v tom čase som vytvorila prvú sériu veselých, až prostopášnych veršovaných básničiek. Literatúra a handmade výroba mali u mňa odmalička blízko. Niekedy v tom veku som začala hlásať, že odídem k babičke a budem chovať kravy. Neviem, kde som k tomu prišla, pretože babička kravy nikdy nechovala a ja, ak si dobre spomínam, som v tom čase ani žiadnu živú kravu nevidela. Hm. Ale semienko už bolo zasiate a rástlo.

Prvý román som napísala, keď som mala desať. Bol o stroskotaní na pustom ostrove, so šťastným koncom, samozrejme.

Po krátkom výlete na katedru Filmovej vedy (tri semestre) som pochopila, že moja cesta nie je teoretizovať a hodnotiť tvorbu iných, ale sama tvoriť. Prihlásila som sa na filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku a prijali ma. 

Písať scenáre som však začala omnoho skôr. Už v osemnástich, krátko po maturite, som začala písať scenáre pre reláciu Od Kuka do Kuka. Po nich nasledovali aj iné televízne seriály a filmy pre deti v STV (jeden z nich dokonca získal cenu na filmovom festivale pre deti a mládež v Toronte), dva roky som bola kmeňovou autorkou Ordinácie v ružovej záhrade v TV Markíza.

Písala som básne, texty piesní, bola som spoluautorkou CD pre deti Paťa pátra, z ktorého neskôr vzniklo aj divadelné predstavenie. Napísala a sama som si vydala aj prvú knihu: GREGOR - rozprávka o veľkom putovaní. So sestrou Evou Borušovičovou sme napísali scenár k celovečernému filmu Vadí nevadí, ktorý ona režírovala a ja som si v ňom zahrala malú úlohu. :-)

V roku 1999 som si vyskúšala, aké je to písať a hneď mať spätnú väzbu od čitateľov. Bola som spoluautorkou prvého Príbehu na pokračovanie v histórii slovenského internetu v internetovom magazíne Inzine. Na konci každého dielu sa mohli čitatelia rozhodnúť, ako bude príbeh pokračovať ďalej. 

Môj príbeh pokračoval práve na Inzine. Stala som sa redaktorkou a autorkou, písala úvodníky, atmosférotvorné recenzie na knižky, recepty s príbehom, vymýšľala a napĺňala vlastné rubriky. V redakcii sme mali atmosféru, ktorá dávala autorom krídla. Vtedy som si prvýkrát uvedomila, ako ma baví práca s autormi, komunikácia s nimi a ich motivácia. Na základe mojich rád a usmernenia začali viac písať a vydávať knihy: Barbora Kardošová, Dáša Čejková, Ivan Kupka, Ľuboš Vodička. S mnohými autormi z čias Inzinu mám dodnes priateľský vzťah.

Po zániku Inzinu som prispievala aj do jeho reinkarnácií: t-stationu a inland.sk S vtedajším manželom sme mali reklamnú agentúru, kde som mala na starosti kreatívu. Po večeroch som maľovala naivné obrázky, hlavne dobré vúdú oltáriky s anjelmi. A tiež som plietla a háčkovala, pletené mačky, morské panny a koníky a háčkované nekonečné deky. 

Tajne som snívala o tom, že by som redigovala knihy a jedného dňa sa mi ten sen splnil. Už niekoľko rokov spolupracujem s vydavateľstvom SLOVART, kde redigujem knihy hlavne začínajúcich slovenských autorov, ale aj ostrieľaných spisovateľov. Cez moje ruky prešli knihy Borisa Filana, Barbory Kardošovej, Maxima E. Matkina alebo Marka Thelena. 

Popri tom som sa začala venovať aj koučovaniu začínajúcich autorov. Baví ma stáť pri zrode nových kníh, cítim sa ako dula, ktorá im pomáha na svet. Niet lepšieho pocitu, ako keď vďaka mne vznikne nová kniha, ktorá sa stane súčasťou nekonečného a nesmrteľného sveta literatúry a už tam zostane navždy! 

A niekde tam, kde končí bdelý stav a začína sen, po nociach, po vetách, píšem pomaly svoje vlastné knihy. Romány. Poviedkové knihy. Knihy pre deti. Sú niekedy zložité ako richelieu a niekedy jednoduché ako retiazkové očko. Chýba mi môj vlastný kouč, ktorý by sa ma pravidelne pýtal, kedy pošlem ďalšiu kapitolu. Ale píšem. Pošlem. Viem to. Pribúda to pomaly, ale pribúda to. Najťažšie je začať, potom to už ide. A ja som už začala. :-)

 

                              Chcete odoberať  Spravodaj zo sveta E-žien?

spravodaj

Naše off-line aktivity

 

Workshop 5x5 s Gabi Revickou - 18.01.2018

Raňajky s E-ženami v Bratislave - 23.01.2018

 E-ženy majú vlastné bannery!

 Odhaľte nám vaše otázky a pýtajte sa

       e-poradňa      

Pošlite nám otázku do E-poradne

 

                          

 

Táto stránka používa cookies. Viac info