Len tak sa tešiť, meditovať prácou, byť…

Tak sme boli na dovolenke. V talianskych Dolomitoch. Krásna príroda, vzduch prevoňaný nespočetným množstvom byliniek, túry a úžasné výhľady, no a vynikajúca talianska kuchyňa a samozrejme vínk.  No úplný raj na zemi. Pohľad na roztrúsené domčeky po úbočiach až chytal za srdce, také to bolo všetko krásne a romantické. Skoro ako v nemeckých romantických filmoch. No jednoducho balzam na dušu na naše vystresované, uponáhľané a unavené duše. Duše tých, čo sme skoro celé dni zatvorení niekde v kanceláriách, sme stále „very busy“ a dôležití. Stále sa ženieme niekde dopredu, stále chceme vidieť  výsledky hneď tu a teraz a najlepšie je, keď tie výsledky sú merateľné peniazmi.

Občas si uvedomíme, že nám niečo chýba, a tak pre ten pocit pohody a oddychu ideme na rôzne wellness, meditačné alebo iné jogové pobyty. Napadlo mi, že by stačilo menej. Prísť do hôr, na vidiek, kde je tráva zelenšia, vzduch čistejší, ešte aj domáci ľudia sú iní, čas tu plynie inak. Prečo?

Rozmýšľala som, až som sa pri svojich úvahách dostala k mojim starým rodičom. Mali svoj domček na Kopaniciach, svoj statok, kravičky, sliepočky, kačky. Aj u nich bola tráva zelenšia a vzduch voňavejší. Každé ráno vstávali spolu so slnkom, aby cez deň stihli čo najviac porobiť okolo domu, záhrady, statku. Každý deň vedeli, čo a ako majú kde urobiť. Prispôsobili sa  dennému času a kolobehu prírody.  Jednoducho vedeli, čo a kedy treba. Výsledky svojej práce videli hneď alebo si na ne pekne trpezlivo počkali, kým nastal ich čas. Nestresovali sa tým, že nevidia svoju úrodu v deň výsadby, chápali, že jej čas príde. Mali zmysel svojej práce a svojho života. Tešili sa z drobností a aj z toho, že urobili niečo niekomu len tak pre radosť.

Pozorovala som talianskych farmárov a kládla som si otázku, či namiesto plánovaných meditácii nestačí spomaliť, robiť  pomalšie a bdelejšie veci, ktoré robíme a občas sa zastaviť,  začať pekne od začiatku. Ráno vstať a len tak sa tešiť zo dňa, robiť niečo čo ma naozaj teší. Robiť zmysluplné činnosti pre seba aj pre iných. Trochu pomalšie, trochu bdelejšie. Vniesť do chaosu vedomie zmysluplnosti. 

Zuzana Hanzelová

 

Táto stránka používa cookies. Viac info