Najväčšou prekážkou sme my

Prajem si, aby sa ženy po dočítaní mojej knihy postavili, obliekli a vyšli do ulíc, Jedna by mala pod pazuchou notebook a bola by na ceste do najbližšej kaviarne. Druhá na nohách tenisky so snahou odbehnúť svoj prvý kilometer a ďalšia by sa konečne odvážila sama šoférovať. Veď o nič nejde, iba o jedno jediné rozhodnutie. Cvak a je to, prepnutie zo snívania do aktivity.” Toto je želanie Adely Jasenovcovej, matky dvoch dievčat, blogerky a autorky čerstvej, nákazlivo vtipnej a motivačnej knižky Denník aktívnej matky.

Je príkladom toho, že žena, matka, dostane druhý dych a nový rozlet, akonáhle jej skončí životná dovolenka s názvom materská. Ani počas nej však nezaháľala a popri starostlivosti o dcéry zachytávala myšlienky a vtipné momenty či zážitky na svojom blogu. Päť mesiacov po skončení tejto výnimočnej životnej etapy vydáva svoju prvú knihu s rovnomenným názvom a začína precvičovať jógu. Popri tom behá, píše pre viacerých klientov a stále srší nekonečným optimizmom, elánom a zdravou asertivitou, to všetko s nadváhou 5 kíl guráže.

Staviaš sa do role aktívnej matky, neúnavnej bojovníčky a nekompromisnej optimistky. Čo ťa poháňa k takej aktivite a optimizmu a v akej oblasti zapájaš svoju bojovníčku?

Mám veľký pretlak energie. Cítim, že som schopná robiť milión vecí, keď ma bavia, s čím zrejme súvisí aj môj veselší postoj k životu. Lebo, keď robíš, čo ťa baví, všetko ide s ľahkosťou. No a keď sa niečo nepodarí, zvyknem hodiť flintu do žita a po pár dňoch sa so sklopenými ušami po ňu poslušne vrátim a začnem pekne odznova. Vtedy sa prejaví vo mne bojovníčka.

Adel JasenovcováOtvorene priznávaš, že máš nadváhu 5 kíl guráže, z ktorých nemieniš schudnúť, práve naopak. Boli obdobia v živote, kedy si to mala inak a ak áno, čo ťa priviedlo k zmene?

Päť kíl guráže je absolútna slovná prešmyčka s reálnym základom. Pred otehotnením som častokrát trénovala aj dvojfázovo. Každý deň aspoň jedna hodina zumby, do toho 5x v týždni joga a sem tam aj beh, pilates. Pravidelné prechádzky so psom k tomu – denne tak dve hodiny. Po prvom pôrode som mala skutočne 5 kíl navyše, ktorých som sa nevedela rok zbaviť a keď som krátko na to opäť otehotnela, bolo mi to už jedno. A tak som ich premenila na guráž. Samozrejme prišli ťažšie chvíľky, ktoré pozná každá prvomatka, od kojenia, nedostatku spánku, neistoty, prameniacej z novej roly až po neopodstatnený strach o dieťa. Časom sa to preklopilo samé, akosi som sa poddala a pri druhej dcére som bola v totálnej pohode.

V čom vidíš rozdiel oproti prvej materskej, čo ti pomohlo dostať sa do tvojej pohody?

Kešu krém. Jedla som ho na kilá. Okrem toho som menej riešila zbytočnosti a viac som sa tešila z bábätka.

Žena dospeje, až keď sa stane matkou. Aspoň tak píšeš na svojom blogu. Súhlasím, že materstvo dáva žene úplne nový rozmer a poznania. V čom si musela dospieť, čo ti materstvo prináša, čo berie?

Sloboda, ktorú matka nadobúda, má presne dve roviny. Vyjadrené ekonomickým jazykom: príjem verzus výdaj. Deti slobodu istým, hoci úplne nevinným spôsobom, berú, ale na opačnej strane mince ju dávajú. Za 5 rokov s nimi doma som prišla na to, čo chcem robiť. Benefit materskej – veľa času na rozmýšľanie. Výhodou materstva je, že matku prirodzene naučí zodpovednosti. Nemusí toho veľa robiť, takmer všetko za ňu odmaká príroda, ani to neberiem tak, že som voči dospievaniu musela niečo extra podstúpiť. Ženy sú podľa mňa naprogramované na zvládanie komplikovaných situácií, ktoré so sebou materstvo prináša.

Adel JasenovcováVeľa píšeš, nielen pre seba a svojich klientov, v týchto dňoch vychádza aj tvoja prvá kniha Denník aktívnej matky. Čo ťa inšpirovalo k tomu, že si svoj rukopis nenechala v šuplíku, ale odvážila sa výjsť s ním do knižného sveta?

Píšem od deviatich rokov, čiže takmer 30 rokov. Mám doma v šuplíkoch x denníkov, zápiskov, básní, príbehov,ďalšie kúsky sa tam už nezmestia. Články ma živia, literárna tvorba ma baví. Tvorivé písanie otvára bránu fantázie, no nestane sa to samé. Tréning ako každý iný, kam som usilovne dospela. Prvotný impulz bola Saša Okálová, ktorá mi ako šéfredaktorka mesačníku Zdravie rodiny ponúkla príležitosť publikovať poviedky. Tie sa stali základom pre knihu Denník aktívnej matky, kde zaúradovala Gabi Revická s literárnymi workshopmi, ktoré organizovala spolu so Soňou Adamčík Borušovičovou a kocky boli hodené.

Čo by si si priala, aby tvoja kniha priniesla čitateľom a aké knižné diela boli v tvojom živote také, ktoré ti pomohli zorientovať sa na svojej ceste životom?

Prajem si, aby sa po dočítaní knihy ženy postavili, obliekli sa a vyšli do ulíc, Jedna by mala pod pazuchou notebook a bola by na ceste do najbližšej kaviarne. Druhá na nohách tenisky so snahou odbehnúť svoj prvý kilometer a ďalšia by sa konečne odvážila sama šoférovať. Veď o nič nejde, iba o jedno jediné rozhodnutie. Cvak a je to, prepnutie zo snívania do aktivity.

Prečítala som stovky kníh. Len tento kalendárny rok ich bolo cez 40. Som prihlásená v knižnici, ale aj napriek tomu knihy kupujem. Neviem odolať. Paradoxne od septembra, odkedy deti chodia do škôlky, čítam trochu menej, o to viac píšem. Ako dieťa som snáď desaťkrát prečítala Búrlivé výšiny a Bez dcéry neodídem. V puberte ma bavil Sartre, Salinger a beatnici. Tiež som si dosť išla na francúzkej poézii. Z povinnej literatúry som na gympli mala prečítane všetko a dávala som opisovať čitateľský denník

Adel JasenovcováAko sa ti darí skĺbiť rodinný a pracovný život a čo by si poradila napr. matke na materskej, ktorá sa chce popri dieťati realizovať vo svojom podnikaní?

Asi vás sklamem, nemám žiaden návod. Skúsenosť je neprenosná. Takisto viem, čo dáva do pohody mňa, ale čo môže mne spôsobovať rovnovážny stav, môže byť absolútna nerovnováha pre druhého. Najťažšie je asi odhaliť svoj talent a potom sa nebáť ho využiť vo svoj prospech. Tam sa prepojí matka, rodina, aj biznis. Odrazu dôjde k prieniku množín a nastane harmónia.

Čo prináša rovnováhu a harmóniu tebe?

Tvorivá činnosť, nie však handmade práce, tam som vedľa. Tiež kávička s priateľkou, prechádzka so psom v prírode, joga, beh, knihy, filmy, hudba a samozrejme moja rodina.

Často čítame a počúvame o úspechoch druhých, no o tej odvrátenej stránke sa hovorí málo. Rada by som sa dotkla práve neúspechov, pretože z nich sa učíme najviac a vedia nás výrazne posunúť vpred. Ako vnímaš neúspech ty, ktorá náročná situácia ťa v podnikaní či v živote naučila najviac a čo si si z toho odniesla?

Ako čerstvá absolventka Ekonomickej Univerzity som dala výpoveď v korporácii a následne som sa rozkukávala, kam sa zapichnem. Zisťovala som, čo chcem robiť. Chcela som niečo vlastné. Mali sme s partnerom úspory a spojili sme ich so športom vo vlastnom malom fit štúdiu. Obaja sme inštruktori a nadšenie nás prevalcovalo. Boli to vzrušujúce dva roky, s malou chybou krásy. Nemala som pripravený plán C. Počítala som s happy biznis plánom a scenárom vrátenia nákladov. Podľahla som nesmiernemu nadšeniu, teraz by som sa určite lepšie pripravila a nešla do toho tak po hlave. Fit biznis je skutočná makačka, no paradoxne sa doň opäť vraciam ako inštruktorka jogy a veľmi sa z tejtojazdy teším.

S podnikaním často úzko súvisia aj rôzne strachy a obavy, veľakrát nás vedia odradiť od rôznych príležitostí či výziev. Čo robíš pre to, aby si im nepodľahla?

Nejdem už do totálneho rizika. Asi preto, že som matka, nadobudnutá dávka zodpovednosti a moje skúsenosti s podnikaním mi to už nedovolia. Už viem vyhodnotiť, čo je pre mňa najlepšia cesta, a kam určite nemám zabočiť. Som na voľnej nohe a tento život sa mi páči. Ak sa vyskytne nejaká obava, vyspím sa na ňu. Neriešim ju hneď v danom momente. Zvyčajne ráno s čistou hlavou sa buď rozplynie alebo ukáže ako opodstatnená a podľa toho sa zariadim.

Denník aktívnej matkyČo / kto je tvojím hnacím motorom, resp. čo ťa dokáže naštartovať, keď máš náročnejšie obdobie?

Môj muž je najväčší motivátor. Keď sa mi do niečoho nechce a odkladám to, či už je to tréning alebo práca, stačí, že sa pozriem, ako maká. Ide na plný plyn, nielen v práci, ale aj v tréningoch, je vášnivý bajker. Všetko robí na 120 %. Myslíte si, že počasie, nočná hodina, prípadne pokazené koleno ho zastaví? Omyl. Zatne sa a ide cez mŕtvoly a tomu síce nerozumiem, ale brutálne to obdivujem.

Na ktorú otázku si vo svojom živote ešte nedostala odpoveď a kde ju hľadáš?

Denne sa vynárajú nové a nové otázky. Niekedy odpovede prichádzajú dosť oneskorene, ale prídu. Ak nie, možno nie sú vôbec dôležité. Možno niektoré veci majú zostať nezodpovedané, otvorené. Nie sme na teste, aby sme za každú cenu získali najväčší počet bodov. Momentálne nič neriešim. Cítim, že všetko ide, ako má a môj vnútorný hlas sa ma po dlhej dobe nič nepýta, čo je asi dobré znamenie.

Existuje niečo v tvojom živote, na čo si ešte nenabrala odvahu, no veľmi po tom túžiš?

Žiť niekde na samote, na čo nemám síce ani dekagram guráže, odvahu, ani ambície, a napriek tomu by som tento experiment rada vyskúšala. Moja povaha mi nedovoľuje stotožniť sa s úplnou samotou, no kdesi v rohu mi duša po tom kvíli. Niekde som čítala, čoho sa človek najviac bojí, je pre neho najväčšiou výzvou a napokon ho to urobí šťastným. Môže to byť aj môj prípad. Keď zavriem oči, predstavím si dom na samote pri vode, ako píšem knihu, pijem kávu a hádžem psovi palicu.

 

Za inšpiratívny rozhovor ďakuje Tamara Osaďanová.

 

Táto stránka používa cookies. Viac info