Vlnové pohyby – rozhovor s Andreou Bajnokovou

Vlnové pohyby – ženské a mužské gestá s radosťou

Ak ste sa s VLNOU stretli, máte šancu rozpoznať ľudí, ktorí sa vlnia a vnášajú do svojej chôdze či sedu viac než bežný pohyb. Keď sa vlníte, nemusíte sa toľko zaoberať cvičením, pretože sa v tele viac zvedomíte v najbežnejších situáciách. VLNA pomohla mnohým ľuďom nielen zdravotne, ale napomohla aj k zmenám naučených vzorcov. Prostredníctvom zmeny pohybov v tele mení staré návyky aj v hlave.

Rozhovor o systéme celistvého vlnového pohybu pripravila Mária Závodná (MZ) a Gabriela Revická (GR).

GR: Na workshope ste nás s kolegyňou Evičkou veľmi rýchlo upratali. Rýchlo sme pochopili, že sedieť máme na zadku a nie na nohách. Dlho som sa snažila sedieť vo vlne, ako ste nás to učili a často sa k tomu vraciam. Ale niekedy si poviem – teraz si už chcem prekrížiť nohy, aspoň na chvíľu. Prvé dva týždne boli naozaj náročné. Ako si to mala ty, keď začal tvoj život vo vlne?

AB: Je to len o tom, ako si to ustrážiš v hlave. Keď prvýkrát prišiel na Slovensko autor vlnových pohybov Nikolaj Kudrjašov, začal nás učiť na základe našich otázok. Na základe polôh, podľa ktorých prebiehajú pohybové techniky, sme začali šípiť, aký je to rozdiel, keď žena alebo muž sedia s roztiahnutými nohami alebo so spojenými. Alebo keď stojí žena v chlapskom postoji. To uvedomenie a uchopenie významu jednotlivých techník prišlo asi až po roku-roku a pol a potom prišlo aj tzv. ženské sedenie. Moja kolegyňa Evička Ružovičová vždy vyzýva Nikolaja, aby nás primárne učil každodenné malé veci. On si totiž ide v úplne inej dimenzii a tieto bežné veci sú preňho úplne prirodzené a považuje ich za automatické.

Aké boli moje prvé dva týždne... Hm, pozerala som najskôr na Nikolaja a pýtala som sa v duchu, či priletel z inej planéty. Prebiehali u mňa silné procesy. Bolo to fascinujúce. Mala som veľmi príjemné vnútorné vibrácie – pocity, ktoré som predtým nepoznala. Vždy som ich podvedome hľadala, hlavne pri interakcii s mužom, čiže v partnerskom vzťahu. Na prvom kurze som zistila, že je možné ich zažívať aj inak a jednoducho si ich privodiť tým správnym pohybom vo vlne.

Po kurze som hneď odišla na tri mesiace do Kórey. Tam som si každé ráno robila dve techniky vlnových pohybov, ktoré nás Nikolaj naučil so slovami, že je to postačujúce, aby nastala zmena. Pravdou je, že v Kórei som stretla muža, ktorý bol úplne iný, než tí, ktorí ma predtým priťahovali. Môj mozog nevedel uchopiť, že tak jednoduché, malé pohyby v krátkom čase vedia urobiť takú zmenu. Preto sa ani nečudujem ľuďom, ktorí prídu a naučia sa „vlniť", že neveria, že tento jeden pohyb alebo jeho malá zmena môžu mať taký výrazný vplyv na ich život.

GR: Ako vplývajú vlnové pohyby na zmenu správania?

AB: Ide tam o zrkadlenie – predtým by som takého muža odradila, pretože mám v sebe veľmi silný mužský princíp. Už len to, že sa volám Andrea, čo znamená mužný, silný; som kozorožec a aj moje priezvisko znamená v maďarčine víťaz (bajnok). Jednoducho mám sklony dostávať sa do silného mužského správania. Teraz už rozoznám, že keď urobím pri mužovi krok smerom k ženskej škále a čím viac sa pri ňom hýbem v škále ženskosti, tým viac on koná v mužskej škále. My sa o tom ani nebavíme, pretože nie som ani jeho kouč, ani terapeut, ale ja to v zrkadlení vidím.

GR: Kto prišiel s tým, že sa o tom nebavíte?

AB: On sám. Rýchlo mi dal najavo, že si mám rozmyslieť, kým chcem v našom vzťahu byť. Či chcem byť jeho koučka alebo jeho partnerka.

GR: Keď sa muž správa ako žena, príde ti prirodzené, že sa žena správa ako muž?

AB: Áno. Pretože my sme s naším partnerom jeden celok – presne ako jing a jang. Nechcem tým povedať, že mužský muž je len jang. Energia je vždy v pohybe, v súhre a je to vždy o vyrovnávaní energie v celku. Ženská energia vytvára priestor a udáva prirodzený rytmus, na ktorý je naladená a ktorému sa muž prispôsobuje. Tu vzniká v mnohých vzťahoch problém, lebo sa často stáva, že sa žena prehodí do mužského rytmu a začne udávať mužovi „mužský" rytmus. V ich vzťahu sa energia prestane vlniť a dopĺňať a začne na seba narážať.

Pri takej žene si muž buď nájde milenku, pri ktorej môže byť mužný, alebo z takého vzťahu odchádza. Keď je muž pri ženskej žene a naozaj ju ľúbi, tak túži byť s ňou. Pozrie na inú, ale netúži byť s inou, pretože je s tou svojou v jednom celku.

MZ: Vieš porovnať svoj život pred vlnou a teraz? Ako si sa cítila vtedy a ako sa cítiš teraz? Vnímaš tam rozdiel?

AB: Už sa presne neviem dostať do tej kože spred 5 rokov. Mám len také záblesky. Viem napríklad veľmi dobre porovnať moju zdravotnú stránku. Kedysi som prešla pár metrov a rozboleli ma kĺby.Mala som problém prejsť dlhšiu trasu. Teraz môžem pokojne chodiť na dlhé prechádzky a celkovo som zdravotne úplne inak fit.

Čo sa týka pracovnej a partnerskej stránky – aj vtedy som bola v tom, čo som robila, úspešná, vedela som si na seba zarobiť. Ale bolo to chaotické a bola som vyčerpaná. Išla som v móde „takto to má byť, lebo ma tak vychovali, lebo tak sa to má a očakáva" a nebola som si istá svojím vlastným životným flow, tým, ako to chcem ja. Nevedela som, že nemusím ani tlačiť, ani sa snažiť, a vydávala som veľké množstvo energie, z čoho som potom bola vyčerpaná. Toto som sa naučila robiť inak.

Bola to dlhá, náročná a bolestivá cesta, pretože som bola naučená – musíš robiť, pretože inak si peniaze nezarobíš. Postupne som to zmenila a nemám pocit, že musím, dokonca nemám ani pocit nejakého ohromného pracovného výkonu, hoci toho robím veľmi veľa.

Samozrejme, sú dni, ktoré sú náročnejšie, ale je to iné. Teraz som si všimla, že trendom je, že time management sa mení na energy management. A to je presne o tom. Prestala som vnímať čas, veci pre mňa prestali mať význam v zmysle – takto to musí byť.

MZ: Chceš tým povedať, že tvoje musím sa zmenilo na to, aké máš možnosti a čo chceš? Vyberáš si medzi tým, že toto by som chcela a toto nie? Že síce robíš to isté, ale s iným nastavením? Alebo robíš niečo úplne iné a inak?

AB: Ja by som povedala, že to robím úplne inak. V podstate to teraz nedávno povedala jedna moja klientka, ktorá pracuje vo veľkom biznise: „Vieš, váš marketing je totálny „šit", ale vám to funguje. Poznám toľko firiem, ktoré majú skvelý web, super marketing, ale ledva prežívajú. Vy nič z toho nemáte, ale funguje vám to." A o tom to je – študovala som biznis školu, ale v podstate porušujem úplne všetko, čo som sa učila. Aj keď som videla, ako sa pracuje so start-upmi, ako sa na workshopoch učia, ako a čo by mali robiť, spočiatku som bola tiež v podobnom nastavení, ale Evička mi stále ukazovala, že sa to dá aj inak.

GR: Aký bol prechod zo starých vzorcov?

AB: Na začiatku vždy, keď som mala urobiť nejaký nový, iný pohyb, som s ním od samého začiatku vnútorne bojovala. Hovorila som si, že to takto nebudem robiť. Gro pohybov som dovtedy so svojím telom vôbec nerobila. Takže každým novým pohybom to pre mňa bolo, akoby som si vo vnútri menila kábliky. A tie kábliky tam boli veľmi silno zaštruktúrované (takto by to malo byť a nie inak!). Najmä tie, ktoré som si prinášala z rodiny.

Napríklad mi nebolo prirodzené prijímať darčeky. Obdarovávala som s radosťou, ale prijímanie bolo pre mňa veľmi ťažké, hlavne od muža. Teraz viem, že to súviselo s mojím „mužským" vnútorným nastavením a tým, ako som fungovala. Aj keď to bola tŕnistá cesta a pre mňa úplne nový svet, tak momentálne milujem darčeky. Akékoľvek. Či v podobe materiálnych darov, milej pozornosti, keď mi muž otvorí dvere (dokonca sa mi občas stáva, že sa mi staršie ročníky aj poklonia), či keď dostanem o kopček zmrzliny naviac. Ženská energia je priťahujúca a prijímajúca a čím viac ju v sebe prebúdzam, tým viac je svet ku mne štedrejší a pozornejší. Je to jednoducho zrkadlo. Teraz už aj tie nové pohyby robím s väčšou ľahkosťou a radosťou a kábliky sa mi prepájajú ľahšie.

GR: Ako si to mala s obyčajným sedením? Ako dlho si takto vydržala sedieť podľa náuky, ktorú učíte?

AB: Určite to nešlo hneď. Zarozprávaš sa a hneď ideš do svojho starého zvyku. Potom sa zvedomíš vo svojom tele a znovu posadíš správne. Nejde to hneď, určite. Len postupne sa to preklenulo z toho ,,Musíš to takto robiť, aby..." do ,,Čo by sa stalo, keby som to urobila takto?" Musenie sa zmenilo na zvedavosť. Teraz už pohyby nerobím preto, aby sa niečo zmenilo, ale preto, lebo ma brutálne fascinuje, ako na to reaguje okolie.

GR: Po tom, ako som absolvovala workshop o vlnovom pohybe, zostala som zmätená. Snažím sa robiť veci po novom, ale nejde mi to tak, ako by som si priala. Zároveň neviem vydržať v starých pózach, ktoré som mala naučené, a v nových ešte nie. Čo s tým robiť?

AB: Keď cítim, že by som chcela ísť do starého stereotypu, tak sa iba rozvalím a uvoľním, ale nedám si nohu cez nohu. Potom sa rozhodnem, akou cestou chcem ísť – starou alebo novou.

MZ: Čím viac cítim svoje telo, tým rýchlejšie vnímam, že mi nesprávny pohyb stláča a vytáča kĺby a nerobí mi dobre, a pri tom uvedomení to zmením. Nie je to však preto, že musím, ale že sa vnímam a cítim.

AB: Počas jedného teambulidingu sme prišli k veľmi zaujímavému uvedomeniu. Robíme aj biznisové semináre a počas jedného si účastníci mali vzájomne predávať šálku v rôznom type posedov: keď sú obaja vo vlne, keď sú obaja v nesprávnom posede, a tiež vtedy, keď jeden bol vo vlne a druhý nie. No a najväčšie zistenie bolo, že ten, kto nesedel vo vlne, mal tendenciu dať zľavu, aby predal. Keď sedeli vo vlne, ani im nešlo znížiť hodnotu toho, čo predávajú. Takí si boli istí cenou a hodnotou tej šálky, že s nimi nešlo kývať. Vedeli ju skvele opísať, odargumentovať všetky výhody.V tom vlnovom posede bola veľká istota, že šálka má hodnotu 100 euro a že z toho, že si ju niekto kúpi za takú cenu, vlastne len veľa získa.

GR: Môj otec má Parkinsonovu chorobu. Často na ňom pozorujem, aký je stuhnutý, ako mu všetko ide ťažšie ako kedysi. Vďaka nemu si uvedomujem, ako by pomohlo riešiť napätie zo stresu včas, ako spomaliť nezmyselné náhlenie. Často si opakujem slová tvojej kolegyne Evičky: ,,Neutekajte za električkou. Príde ďalšia." Spomeniem si popri tom na otca, ako sa zvykol naháňať a snažím sa meniť tento vzorec, pripomínať si, v akých vzorcoch fungujem dnes, že to všetko ovplyvní aj starobu a že okamžitá zmena je najlepšou prevenciou.

AB: Áno, viem, čo myslíš. Tieto zmeny sú ťažké aj preto, že 2000 rokov sa pracovalo na tom, aby sa všetko oddelilo. Tu mám oko, tu mám ucho, tu sa učím matiku, ktorá je úplne nezávislá od fyziky. Nazvala som to špirálou vývoja oddeľovania. Teraz sme zasa v období spájania. Je to podľa mňa vzrušujúca doba, pretože je to zmena. No a vlna je presne o tom, že spája veci. Ľudia sú úplne šokovaní z toho, čo všetko spolu súvisí.

Achillova päta, koleno, krk, hlava – to všetko je spojené jedným tkanivom. Takže keď ma bolí hlava, netreba liečiť len hlavu, ale veľmi pravdepodobne bolesť pramení z achilovky – šľapy. Je to kvôli tomu, že ľudia robia najzákladnejšie pohyby, ako je chôdza, nesprávne... Mám kamarátku, ktorá mi hovorí, že ju bolí hlava, ale inak je šťastná, zamilovaná. Lenže to nie je len tak. Ak je človek šťastný a zamilovaný, hlava ho nebolí len tak. Musí tam byť niečo vo vnútri. Je dôležité si to uvedomiť – ako sa ja k sebe vo vnútri správam, tak sa správa moje telo. Keď toľkokrát svojmu telu zapojím kábliky, že mám byť v napätí a strese, potom mi telo len napätím a stresom odpovedá.V podstate to telo robí preto, aby ma zachránilo. Nič nepríde len tak. Kĺb ma začne bolieť, pretože som 15 – 20 rokov sedela nesprávne. On ma síce začne bolieť zo dňa na deň. Ale predtým som si to niekoľko rokov vyrábala. Je dôležité si túto spojitosť uvedomiť.

Poukazujeme na prevenciu, pretože nesprávne návyky sú na ľuďoch vidieť. My to často vidíme hneď, ako k nám prídu. Napríklad sme mali mladú dámu, ktorá nevedela spojiť pohyb rúk s pohybom nôh. Normálne by ste to na ňu nikdy nepovedali – vyzerá zdravo, je úspešná, dobre zarába. Lenže keď začala robiť vlnu, zistili sme, že má úplne oddelené časti. V tom istom kurze bola dáma, ktorá mala sedemdesiat rokov a mala ten istý problém. Lenže po tých xy rokoch mala obrovské problémy, ku ktorým by dospela aj táto mladá klientka, keby s tým nezačala niečo robiť.

MZ: V poslednej dobe počúvam novými ušami staré piesne a uvedomujem si, že napríklad taký Elán o tom spieval už desiatky rokov dozadu ,,Vždy buď uvoľnený, človeka to zmení, sám seba si cení, kto je uvoľnený." Majstri akoby to vedeli vždy.

AB: Dodala by som k tomu, že nikto nás neučí a nikto nám neukazuje, že to všetko môže byť inak. Videla som to na kamarátke z vysokej školy – keby mi do života neprišla vlna, bola by som zrejme tam, kde ona. Konzultantka, v robote od 9 do noci, hoci to ľudský mozog nie je schopný dávať. Ale „ja" by som „to dávala". Lenže takýto život je podľa mňa na prášky. Nikto neučí, že je možné mať to inak.

Je taká pekná veta Nikolaja, ktorá to vystihuje:

Ženská vlna je absolútne nádherný a dokonalý jazyk reči ženského tela.

Čo to znamená? Že na tele, od hlavy po päty, máme jednotlivé vlnky, nuansy ženského pohybu a správania. Nikto o tom ani nevie, že by to tak bolo. Teraz je to už lepšie, ale kedysi na nás pozerali ako na mimozemšťanov a ja skláňam klobúk pred všetkými, ktorí s nami začínali. V úplnom jadre je to tak, že žena sa potrebuje uvoľniť, aby sa muž mohol napnúť a muž sa potrebuje napnúť, aby sa žena mohla uvoľniť. Ak to jeden z nich vie veľmi dobre, ale že v samej podstate a podvedome, vplýva na toho druhého. T. j., keď sa muž vie poriadne napnúť už v samom základe a zaujať mužský postoj, potom sa žena prirodzene uvoľní. A naopak, ak sa vie žena úplne uvoľniť, potom sa muž pri nej napne.

Pozor, je rozdiel medzi stuhnutím a napätím – napätie je vysoká aktivita mozgu, stuhnutie je naopak blok, všetko klesá. Uvoľnenie u ženy sa prejavuje v ľahkosti pohybu a jemnosti.

GR: Čo sa stane, ak si žena udržiava svoju mäkkosť a muž napriek tomu neurobí ten zákon fyziky, nenapne sa?

AB: Funguje to tak, že ak žena sama pre seba dosiahne uvoľnenie a príde muž, ktorý je úplne mäkký, tak tá žena sa napne, pretože energie sa vyrovnávajú. Jeden vždy vyrovnáva druhého. Ak je muž v apatickej fáze, už si ani len nevšimne, že je žena uvoľnená.

GR: Veď práve. Hovorí sa, že žena je nositeľkou zmien a má tú silu veci meniť; ale čo by mala spraviť, keď to muž naozaj nevníma a ona sa nechce vzdať svojej mäkkosti?

AB: To je ťažké, keď už je to v takom štádiu. Pretože neplatí, že muž to sám uvidí a zistí. Z toho som sa prebrala. Ani že mužovi povieme či direktívne nariadime a on to urobí. Neplatí ani nič také, že Nikolaj povedal, aby si to robil takto. Mne funguje, keď mužovi hovorím to, čo sa mi páči, vtedy, keď to robí. Napríklad že sa mi páči, keď chodí vystretý s napätou hruďou. Že je pre mňa sexi. On sa potom snaží tak chodiť vždy, keď sa naňho pozriem. Alebo mu dávam ženské návnady. On sa niekedy chytí a niekedy nie. Napríklad, keď vidím, že on „klesne", tak ja sa ešte viac uvoľním, aby zachytil, že mi nevytvára pevný priestor, o ktorý by som sa mohla oprieť.

MZ: Moja skúsenosť je taká, že ak je žena v ženskej energii a muž tiež, potom sa ich vzťah rozpadne. Postupne sa uvoľňuje a uvoľňuje, až sa puto medzi nimi uvoľní úplne a prestanú byť pár.

GR: Do akej miery sa tá technika dá považovať za manipuláciu?

AB: Definícia manipulácie znie, že robíš niečo iné, ako je tvoj zámer. Čiže vedome robíš iné a myslíš si iné. Ak robíš veci z priestoru lásky a dobrého úmyslu a zlaďuješ s tým aj svoje správanie, tak by som to nenazvala manipuláciou.

MZ: Napríklad, keď chcem mať dobré vzťahy, tak sa správam takým spôsobom, ktorý dobré vzťahy podporuje. Ovplyvňujem situáciu svojím správaním, „manipulujem" pozitívnym spôsobom.

AB: Manipuluješ z priestoru lásky a všetko robíš v tom najlepšom úmysle. Hoci si myslím, že ľudia robia všetko v tom najlepšom úmysle, iba niekedy nevidia dôsledky svojho konania.

GR: Zištná vs. nezištná manipulácia. Aký je na to tvoj názor? Príklad zo života: Ona je rozvedená a potrebuje, aby muž kúpil letenky ich dieťaťu. Keď mu povie – potrebujem 200 euro na letenku pre našu dcéru, môžeš mi ich, prosím, poslať na účet – on odmietne. Ale keď ho poprosí s tým, že by naozaj veľmi potrebovala peniaze na letenku pre ich spoločnú dcéru a nechce ich zháňať po známych a priateľoch, podľa mňa jej ich dá. Lenže to je zištná manipulácia. Kde je hranica?

MZ: Keď si vo svojej prirodzenej ženskej energii, vidíš skôr svoje možnosti. Ak si však v mužskej energii a vlnu „používaš" na to, aby si dosiahla svoje ciele, potom sa nečuduj, že to nefunguje. Alebo ak sa ako žena správaš k mužovi ako dieťa a požaduješ od neho v zmysle – ja chcem, mám nárok, staraj sa o mňa a potom nechápeš, prečo takýto „partnerský" vzťah neklape. Keď si je žena vedomá svojej ženskej roly a funkcie, a to nielen vo vzťahu, a vie, ktoré sú jej úlohy a ktoré naopak patria jej mužovi a s láskou, úctou a rešpektom k sebe aj k nemu ich vykonáva, muž sa o ňu zvyčajne veľmi rád postará. Je to však aj o prevzatí ženskej zodpovednosti za to, že sa budeme správať ako ženy a za to, akého muža sme si vybrali. Dokázať si priznať, či aspoň reálne vidieť, že sú aj muži, od ktorých nič nedostaneme a prestať tým smerom míňať svoju energiu a sťažovať sa. Radšej ju presmerovať tam, kde prinesie úžitok.

AB: Áno, súhlasím; nedávno mi jedna klientka vravela, že bola s manželom v posteli a spomenula si, ako som jej vravela, že si má urobiť vlnu a potom to bude bomba. Lenže on nič, ešte sa aj otočil na druhú stranu, hoci ona sa vlnila a vlnila; bola aj naštvaná, že to nefunguje. Vtedy si povedala, že kašle na neho a ide si to urobiť aspoň pre seba. V tej chvíli, keď si vlnu urobila len tak, že si to užila sama za seba, otočil sa a chcel sa vlniť s ňou. O tom to je. Nerobiť to preto, aby som niečo spôsobila, aby som niečo dosiahla od iných. Ale robiť to preto, aby mne bolo dobre, aby som si to užila. Mne v tom má byť dobre!

GR: Na workshope sa hovorilo, že peniaze sú nositeľom energie a dobrým ukazovateľom toho, ako to máme nastavené.

AB: Peniaze sú neutrálne; vo svojej podstate neutralizujú situáciu, aby sme si nezostali nič dlžní. Zaplatíš mi za workshop a tým pádom sme vyrovnané, nikto nikomu nič nedlží. Podobne ako barter – hodnota za hodnotu. To, čo je vnímané negatívne, je, že ľudia si to vysvetľujú tak, že si za ne môžu kúpiť všeličo, a tak si niektorí kupujú moc. To, koľko dostaneš, je len ukazovateľom toho, koľko si dovolíš mať a koľko si schopná prijať, uniesť či minúť.

MZ: Ako budeš so všetkými týmito informáciami vychovávať svoju dcéru, ak ju raz budeš mať? Lebo predpokladám, že bez týchto informácií by si ju viedla inak.

AB: Určite. Aj ja som bola vychovávaná v zmysle, že si musíš vybojovávať ťažko všetko, čo v živote dostaneš... Ak by som v tom zostala, dcéru by som určite viedla k tvrdosti a k napätiu. Ale teraz by som ju viedla skôr k jemnosti. Netreba bojovať na to, aby si mala pekný život. Stojí ťa to oveľa menej energie a dostaneš oveľa krajšie veci.

MZ: Vieš nám dať nejaké tipy, ako viesť k jemnosti?

AB: Viedla by som ju k jemnejšiemu spôsobu vyjadrovania, k elegantnému a jemnému pohybu. Najlepšie svojím vlastným príkladom.

Rozhovor pre Ezeny.eu pripravili Mária Závodná a Gabriela Revická