Každé správanie dieťaťa má svoju príčinu

Každé správanie dieťaťa má svoju príčinuPriveľa súdime a primálo chápeme. Na každé správanie dieťaťa existuje vysvetlenie, aj príčina. Úlohou nás dospelých je tieto príčiny odhaliť a porozumieť im. Ak budeme vychádzať z predpokladu, že za väčšinou nevhodného správania detí sa neskrýva zlý úmysel, prirodzene začneme hľadať ten dobrý.
Dôvodom, prečo nám v určitých situáciách ako prvé naskočia kritické hlasy, či už vnútorné alebo impulzívne vyrieknuté, sú naše emócie, naše odlišné hodnoty, chápanie situácií alebo iný model správania. Ak sú teda pre nás tieto prvé úsudky neužitočné, je dôležité naučiť sa odložiť unáhlenú reakciu a najskôr nad situáciou porozmýšľať. Pýtať sa samého seba: „Prečo to urobil? Čo ho k tomu viedlo? Prečo mi to vadí?" Nie vždy máme na rozmýšľanie čas, potrebujeme rýchlo zareagovať, pohotovo zasiahnuť. V takých chvíľach je dobré uvedomiť si svoje pocity, začať sa sústrediť na svoj dych, reagovať iba ak je to nevyhnutné a dať priestor racionálnemu uvažovaniu. Náročné emócie totiž bránia rozumu "vidieť" situáciu zo správnej perspektívy. Ak sa však rúti lopta pod auto a dieťa za ňou, sústredenie sa na dych pôjde bokom. Inštinkt nám v takýchto situáciách napovie presne, čo robiť.

Predstavme si situáciu. Tínedžer z vášho domu po sebe opakovane zanecháva odpadky pred hlavným vchodom. Mladého chalana poznáte od mala a s jeho rodičmi udržiavate dobré susedské vzťahy, čo znamená, že sa pravidelne zdravíte a občas prehodíte zopár zdvorilostných slov od cesty. Zakaždým, keď vidíte papieriky, plechovky a iné odpadky povaľovať sa na zemi, zrodí sa vo vás hnev a spomeniete si na večne usmiateho chalana, hoci si sami nie ste istí, či má všetok ten neporiadok na svedomí iba on. Z vlastnej skúsenosti viete, že váš vnútorný hnev nepomáha ani vám, ani porozumeniu opakujúcej sa situácii a nepomôže ani tomu, aby sa odpadky v dome a v jeho okolí prestali objavovať.

Každé správanie dieťaťa má svoju príčinuPrvá myšlienka, ktorá vám zakaždým napadne je, že chalan je nevychovaný. Ak sa zamyslíte nad touto hypotézou, zistíte, že to asi nebude jeho chyba, lebo zodpovednosť za výchovu nesú jeho rodičia. Nebolo by preto spravodlivé pozerať sa naňho kriticky, pretože by nemusel porozumieť dôvodom. Nechce sa vám veriť, že by tí slušní ľudia, ktorých roky stretávate na chodbe, mohli vychovávať syna takýmto spôsobom. Napadne vám teda, že chalan možno pochytil nepekné zvyky od svojich rovesníkov. Uvedomujete si, že v tomto veku je najdôležitejším cieľom každého tínedžera zapadnúť, a preto prijíma správanie svojich kamarátov bez toho, aby si uvedomil jeho negatívny vplyv a pokúsil sa mu vzoprieť. Márne však hľadáte logiku, prečo by chalan vyhadzoval odpadky tam, kde nemá obdivovateľov, ktorí by ocenili jeho rebelské konanie. Posledné, čo vám napadá je, že sa snaží vzoprieť dobrým mravom, aby si dokázal svoju moc, hoci si zvolil celkom nevhodný spôsob, alebo nad svojím správaním vôbec nerozmýšľa, a jednoducho tak koná zo zvyku.


Nech už je správna ktorákoľvek z hypotéz, vyjadrený hnev voči chalanovi by ho pravdepodobne ešte viac podporil, aby vo svojom správaní pokračoval alebo dokonca ešte pritvrdil. Možno by si do budúcna dával väčší pozor, aby ho pri tom nepristihli. Nechať to tak a prijať skutočnosť, že ľudia sú rôzni alebo upratovať smeti po chalanovi by viedlo k stúpajúcej frustrácii a chalan by sa tým nič nenaučil. Ponúka sa teda riešenie začať s chalanom komunikovať. Aby spoločná komunikácia priniesla pozitívny efekt, mala by byť láskavá napriek tomu, že sa chalan správa k svojmu okoliu bezohľadne. Ukazujeme mu tým, že my sme tí láskavejší, skúsenejší a múdrejší a vieme tak aj komunikovať.


„Ahoj, Marek, ako sa máš? Všimla som si, že si občas odhodil smeti na zem. Poznám ťa od malička a vnímam ťa ako sympatického a múdreho chalana. Nejak mi toto k tebe nepasuje.
Viem, že tu nie sú smetné koše, no verím, že si vieš poradiť inak. Čo povieš?
Určite ťa nechcem poúčať. Je mi jasné, že toho máš doma od rodičov dosť, no chcela by som ťa požiadať, aby si to robil tak, ako ja. Väčšinou po nikom neupratujem, iba po sebe. Myslím si, že keby všetci upratovali iba po sebe, bolo by na tomto svete upratané. Vieš si to predstaviť?
Marek, ďakujem ti, že si ma vypočul.
Nech sa ti darí!"

Keď sa rozhodneme vyjadriť nespokojnosť so správaním dieťaťa, veľmi často skĺzneme k výčitkám, poúčaniu alebo ironickým poznámkam. Preto je dôležité prestať hľadať v detskom správaní zlý úmysel. Nie je cieľom niekoho zmeniť, ide o to ponúknuť mu inú cestu. Ak chceme, aby nás druhí aspoň vypočuli, veľmi záleží na tom, ako svoje posolstvo odovzdáme. Reč tela, tón hlasu a úsmev odomyká ľudské vnímanie a vytvára dôveru, a to je to jediné, čo prinúti druhých, aby o našom posolstve začali aspoň rozmýšľať.

Alena Vytřísalová

Prihlásenie

Táto stránka používa cookies. Viac info