Eva Melicharková v duchu opravuje, čo číta

„Mám chorobu z povolania. Všetko, čo čítam, v duchu opravujem.“

„Mám chorobu z povolania. Všetko, čo čítam, v duchu opravujem.“

ROZHOVOR S EVOU MELICHÁRKOVOU

„Už vás očakávame," vítajú ma v dome Melichárkovcov s pripravenou kávou. Prekvapilo
ma, že okrem krstného mena máme s pani Evou ešte niečo spoločné – bývame len pár
domov od seba. Usadíme sa v obývačke pod prísnym dohľadom kocúra, ktorý ma zblízka
pozoruje. Snáď cíti moju nervozitu a rešpekt pred rozhovorom so skúsenou jazykovou
redaktorkou. „Začiatky sú najťažšie. Napísať dobrú prvú vetu je umenie," zhodneme sa,
keď vyberám z kabelky pripravené otázky. Môj pohľad upúta veľká knižnica plná
rôznorodých titulov, ktorá dominuje izbe a ktorá ma inšpiruje k prvej otázke.

Ste umeleckou prekladateľkou a venujete sa aj redigovaniu literárnych textov. Je
možné, že ste zdedili lásku k literatúre po rodičoch?
Po mame som určite zdedila aspoň jazykové vlohy a muzikálnosť, úžasne hrala na klavíri.
Vždy sme si hovorili, že by sa mohla živiť hraním v bare. Ja som tiež niekoľko rokov
študovala hru na klavír, no dnes už vôbec nehrám. Celý môj repertoár zahŕňa Tichú noc,
ale tú v lete nechcem hrávať.

Vaša cesta k jazykom však nebola úplne priamočiara. Najprv ste sa vybrali
prírodovedným smerom.
Po maturite som išla študovať chémiu, ktorá ma veľmi bavila aj vďaka výbornej učiteľke na
strednej škole. Vydržala som tam až po integrály. Prvú prednášku z tejto látky som
vynechala a už som to nedohonila. Vysokoškolská matematika bola pre mňa prisilný
oriešok. Ešte som to celkom nevzdala, stále sa to chcem naučiť, no zatiaľ viem len toľko,
že integrály sú opakom derivácií.

Ako ste sa napokon dostali k jazykom?
Bola to cesta najľahšieho odporu. Mama vedela po anglicky, francúzsky, nemecky, aj po
maďarsky. Maďarčina bola jej materinským jazykom, slovenčinu sa naučila až neskôr, no
napriek tomu paradoxne pracovala v knižnej redakcii slovenského vydavateľstva. Išla som
študovať nemčinu a francúzštinu na Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Francúzštinu
preto, lebo mama odoberala francúzske časopisy a vďaka nim som sa už naučila, čo sa
ako vyslovuje. K nej som si pribrala nemčinu, ktorú som sa učila od prvej triedy a vôbec mi
nerobila problém. Pôvodne som chcela študovať francúzštinu so slovenčinou, ale vtedy
túto kombináciu neotvárali.

Vďaka vašej profesii sa stále musíte zdokonaľovať v oboch jazykoch aj v
slovenčine, do ktorej prekladáte.
V mojom prípade sa nepretržite zdokonaľujem najmä v slovenčine. V počítači mám
neustále otvorené množstvo slovníkov. Predtým, kým ešte boli len v papierovej podobe,
som nimi bola stále obklopená. Tisíckrát zapochybujem o tom istom slovíčku a znova a
znova si to overujem. Niekedy ma veľmi prekvapí, čo objavím, lebo je to inak, ako som
predpokladala. S mojimi dvomi cudzími jazykmi je to horšie, nemám dosť času, aby som
systematicky sledovala ich vývoj v rámci gramatiky, kultúry a literatúry. Sú to dva obrovské
knižné trhy. Už na univerzite mi odporúčali zamerať sa len na jeden z nich, ale ja som sa
rozhodla, že si chcem zachovať oba jazyky, postupom času som však zistila, že sa to nedá
stihnúť. Slovenčina je v porovnaní s nemčinou alebo francúzštinou stručnejší jazyk,
slovenský preklad býva zvyčajne približne o pätinu kratší, takže ušetríme na papieri.

Pri prekladaní ste sa stretli so širokým spektrom žánrov. Viem však, že jeden
uprednostňujete.
V mojom prípade je to divadlo. Hneď po maturite som sa zoznámila so skupinou študentov
VŠMU, budúcich divadelných dramaturgov, hercov a režisérov. Partia sa schádzala u
mojej kamarátky Brigity na Červenom kríži. Bývali tam veselé víkendy. Každú sobotu sme
sledovali spolu westerny z viedenskej televízie a chlapci, budúci režiséri, predpovedali,

ako sa bude film ďalej vyvíjať, alebo ho kritizovali, lebo oni by to samozrejme urobili oveľa

lepšie.

Predpokladám, že doteraz rada chodíte do divadla.
Isteže chodím, mám rada operu a hry, ktoré majú v sebe štipku inteligentného humoru,
hlbšiu myšlienku a odovzdávajú určité posolstvo.

Popri práci prekladateľky máte ešte čas, energiu alebo chuť čítať aj vo voľnom
čase?
Toto je kameň úrazu, posledných desať rokov redigujem texty pre vydavateľstvo Tatran a
priznávam, že už mám chorobu z povolania – čokoľvek čítam, zároveň to v duchu
opravujem. Kazí mi to pôžitok z čítania. Každá chyba, najmä štylistická, mi okamžite udrie
do očí, a vtedy doslova trpím.

Aký faktor rozhodne, aby ste sa pustili do prekladu konkrétneho textu? Musí vás
osloviť príbeh alebo jeho forma?
Nie je to vždy to isté. Nebude to pre mňa veľmi lichotivé, ale priznávam, že tu hrá úlohu aj
moja ctižiadosť. Chcem to preložiť dobre a pobiť sa s textom. Chcem nad ním zvíťaziť, aby
to bolo pekne po slovensky.

Spomenuli ste, že redigujete texty. S ktorými najčastejšími chybami sa stretávate?
Na toto asi nemáme v tomto rozhovore dosť miesta. Je ich hrozne veľa, viac štylistických
ako gramatických. Dokonca sa nájdu aj hrubé, a nerobia ich len začínajúci autori či
prekladatelia. Väčšina z nich sa opakuje, tak som si začala robiť zoznam. Ak
spolupracujem s autorom alebo prekladateľom po prvý raz, pošlem mu vopred zoznam
chýb a vysvetlím, prečo a ako zasahujem a o čo sa usilujem.

Aká je vaša metodika práce? Dokážete pracovať celý deň alebo robíte prestávky?
Na tom sa nedá pracovať celý deň, je to vyčerpávajúce. Keď narazím na problém a
neviem ho vyriešiť, začnem hľadať pomoc krížom-krážom na internete. Po hodine sa na to
vykašlem a idem si urobiť kávu. Potom si uvedomím, že som hladná, tak sa idem najesť a
napokon sa vrátim k prekladu a z ničoho nič problém vyriešim.

Ste nositeľka dvoch prémií Ceny Jána Hollého. Čo pre vás znamenajú?
Samozrejme, veľmi si ich vážim a teším sa. Chcela by som získať aj hlavnú cenu, ale to už
nechám na porotcov.

Existuje rivalita medzi prekladateľmi?
Stopercentne áno. Nie je to však môj problém. Chce to veľkú vytrvalosť a dôslednosť,
treba urobiť maximum pre to, aby bol preklad čo najlepší. Populárny bonmot tvrdí, že
preklad je ako žena – buď pekný, alebo verný."

Ako lektorka ste sa zúčastnili viacerých seminárov Literaria. Ja sama som zopár
z nich absolvovala. Aký ste mali z nás účastníčok pocit?
Som vždy očarená množstvom nápadov a spôsobov, ako sa dá konkrétna téma spracovať.
Dievčatá sú obdivuhodné a väčšina z nich skutočne píše veľmi dobre. Je zrejmé, že ešte
nenašli svoje veľké témy, potrebné na napísanie románu. Väčšina píše dobre, ale úžasnú
knihu napíše možno jedna alebo dve. Aj to nie je isté.


Eva Melichárková pracovala okrem dlhoročného pôsobenia v LITA v Literárnom
informačnom centre ako jedna z editoriek časopisu Slovak Literary Review a propagovala
slovenskú literatúru v zahraničí. Od roku 2010 pracuje ako redaktorka vo vydavateľstve
Tatran a popritom prekladá. Získala dve prémie Ceny Jána Hollého – za preklad
netradičnej detektívky Fred Vargasovej Uteč rýchlo a ďaleko (Slovart, 2006), a za preklad
románu Kateřiny Tučkovej Žítkovské bohyne (Tatran, 2015).

Rozhovor pripravila Eva Kopecká

Eva Melichárková bola (veríme, že aj bude) našou hosťujúcou lektorkou na workshopoch Autorskej školy Literario.

Najbližší autorský workshop môžete v rámci spolupráce s Literariom absolvovať s Alenkou Penzešovou.

Prihlásenie

Táto stránka používa cookies. Viac info